HUMÍNOVÉ KYSELINY - minulosť i budúcnosť

Liečivé účinky bahna, ako aj blahodarný vplyv čierneho uhlia na tráviaci trakt poznali ľudia už v stredoveku, no to, že humínové kyseliny zohrávajú úlohu v týchto procesoch, je nám známe len r. relatívne krátky čas.

Výskum v tejto oblasti zaznamenal pokrok až v poslednom desaťročí, čo podmienilo čoraz častejšie používanie prípravkov na báze humínových kyselín nielen v humánnej medicíne, ale aj v rastlinnej a živočíšnej výrobe.

Humínové kyseliny sú prírodné organické látky, ktoré vznikajú chemickým a biologickým rozkladom organickej hmoty rastlinného pôvodu a syntetickou činnosťou mikroorganizmov.

Spolu s fulvónovými kyselinami a humínom patria k humínovým látkam, ktoré sú súčasťou humusu. Ich základom je lignín spolu s ďalšími zložkami rastlinnej biomasy (cukry, tuky, bielkoviny, vosky a živice).

Humínové kyseliny sú polymérne aromatické makromolekuly, v ktorých spojenie medzi aromatickými skupinami zabezpečujú aminokyseliny, cukry, peptidy a alifatické zlúčeniny.

Obsahujú najmä karboxylové skupiny, ale zahŕňajú aj karbonylové, chinónové, semichinónové, hydroxylové, esterové a amidové skupiny. Zložitá štruktúra humínových kyselín ich robí prakticky nerozpustnými vo vode a zároveň vykazujú vysokú biologickú aktivitu